abduplekú
Étymologie
Verbe
| Personne | Présent | Passé | Futur | 
|---|---|---|---|
| 1re du sing. | abduplekú | abduplekuyú | abduplekutú | 
| 2e du sing. | abduplekul | abduplekuyul | abduplekutul | 
| 3e du sing. | abduplekur | abduplekuyur | abduplekutur | 
| 1re du plur. | abduplekut | abduplekuyut | abduplekutut | 
| 2e du plur. | abduplekuc | abduplekuyuc | abduplekutuc | 
| 3e du plur. | abduplekud | abduplekuyud | abduplekutud | 
| 4e du plur. | abduplekuv | abduplekuyuv | abduplekutuv | 
| voir Conjugaison en kotava | |||
abduplekú \abduplɛˈku\ ou \abdupleˈku\ bitransitif
Dérivés
Prononciation
- France : écouter « abduplekú [abduplɛˈku] »
Références
- « abduplekú », dans Kotapedia