Conjugaison:italien/zoccolare

zoccolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.



Modes impersonnels

Indicatif

Présent
(io)   zoccolo \d͡zok.ˈko.lo\
(tu)   zoccoli \d͡zok.ˈko.li\
(lui / lei)   zoccola \d͡zok.ˈko.la\
(noi)   zoccoliamo \d͡zok.ko.ˈlja.mo\
(voi)   zoccolate \d͡zok.ko.ˈla.te\
(loro)   zoccolano \d͡zok.ˈko.la.no\
Passé composé
(io)  ho zoccolato \o d͡zok.ko.ˈla.to\
(tu)  hai zoccolato \ˈai d͡zok.ko.ˈla.to\
(lui / lei)  ha zoccolato \a d͡zok.ko.ˈla.to\
(noi)  abbiamo zoccolato \ab.bj.ˈa.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
(voi)  avete zoccolato \a.ˈve.te d͡zok.ko.ˈla.to\
(loro)  hanno zoccolato \ˈan.no d͡zok.ko.ˈla.to\
Imparfait
(io)   zoccolavo \d͡zok.ko.ˈla.vo\
(tu)   zoccolavi \d͡zok.ko.ˈla.vi\
(lui / lei)   zoccolava \d͡zok.ko.ˈla.va\
(noi)   zoccolavamo \d͡zok.ko.la.ˈva.mo\
(voi)   zoccolavate \d͡zok.ko.la.ˈva.te\
(loro)   zoccolavano \d͡zok.ko.ˈla.va.no\
Plus-que-parfait
(io)  avevo zoccolato \a.ˈve.vod͡zok.ko.ˈla.to\
(tu)  avevi zoccolato \a.ˈve.vi d͡zok.ko.ˈla.to\
(lui / lei)  aveva zoccolato \a.ˈve.va d͡zok.ko.ˈla.to\
(noi)  avevamo zoccolato \a.ve.ˈva.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
(voi)  avevate zoccolato \a.ve.ˈva.te d͡zok.ko.ˈla.to\
(loro)  avevano zoccolato \a.ˈve.va.no d͡zok.ko.ˈla.to\
Passé simple
(io)   zoccolai \d͡zok.ko.ˈla.i\
(tu)   zoccolasti \d͡zok.ko.ˈla.sti\
(lui / lei)   zoccolò \d͡zok.ko.ˈlo\
(noi)   zoccolammo \d͡zok.ko.ˈlam.mo\
(voi)   zoccolaste \d͡zok.ko.ˈla.ste\
(loro)   zoccolarono \d͡zok.ko.ˈla.ro.no\
Passé antérieur
(io)  ebbi zoccolato \ˈeb.bi d͡zok.ko.ˈla.to\
(tu)  avesti zoccolato \a.ˈves.ti d͡zok.ko.ˈla.to\
(lui / lei)  ebbe zoccolato \ˈeb.be d͡zok.ko.ˈla.to\
(noi)  avemmo zoccolato \a.ˈvem.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
(voi)  aveste zoccolato \a.ˈves.te d͡zok.ko.ˈla.to\
(loro)  ebbero zoccolato \ˈeb.be.ro d͡zok.ko.ˈla.to\
Futur simple
(io)   zoccolerò \d͡zok.ko.le.ˈro\
(tu)   zoccolerai \d͡zok.ko.le.ˈra.i\
(lui / lei)   zoccolerà \d͡zok.ko.le.ˈra\
(noi)   zoccoleremo \d͡zok.ko.le.ˈre.mo\
(voi)   zoccolerete \d͡zok.ko.le.ˈre.te\
(loro)   zoccoleranno \d͡zok.ko.le.ˈran.no\
Futur antérieur
(io)  avrò zoccolato \a.ˈvro d͡zok.ko.ˈla.to\
(tu)  avrai zoccolato \a.ˈvrai d͡zok.ko.ˈla.to\
(lui / lei)  avrà zoccolato \a.ˈvra d͡zok.ko.ˈla.to\
(noi)  avremo zoccolato \a.ˈvre.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
(voi)  avrete zoccolato \a.ˈvre.te d͡zok.ko.ˈla.to\
(loro)  avranno zoccolato \a.ˈvran.no d͡zok.ko.ˈla.to\

Conditionnel

Subjonctif

Présent
che (io)   zoccoli \d͡zok.ˈko.li\
che (tu)   zoccoli \d͡zok.ˈko.li\
che (lui / lei)   zoccoli \d͡zok.ˈko.li\
che (noi)   zoccoliamo \d͡zok.ko.ˈlja.mo\
che (voi)   zoccoliate \d͡zok.ko.ˈlja.te\
che (loro)   zoccolino \d͡zok.ˈko.li.no\
Passé composé
che (io)  abbia zoccolato \ab.ˈbja d͡zok.ko.ˈla.to\
che (tu)  abbia zoccolato \ab.ˈbja d͡zok.ko.ˈla.to\
che (lui / lei)  abbia zoccolato \ab.ˈbja d͡zok.ko.ˈla.to\
che (noi)  abbiamo zoccolato \ab.bj.ˈa.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
che (voi)  abbiate zoccolato \ab.bjˈa.te d͡zok.ko.ˈla.to\
che (loro)  abbiano zoccolato \ab.ˈbj.a.no d͡zok.ko.ˈla.to\
Imparfait
che (io)   zoccolassi \d͡zok.ko.ˈlas.si\
che (tu)   zoccolassi \d͡zok.ko.ˈlas.si\
che (lui / lei)   zoccolasse \d͡zok.ko.ˈlas.se\
che (noi)   zoccolassimo \d͡zok.ko.las.ˈsi.mo\
che (voi)   zoccolaste \d͡zok.ko.ˈla.ste\
che (loro)   zoccolassero \d͡zok.ko.ˈlas.se.ro\
Plus-que-parfait
che (io)  avessi zoccolato \a.ˈves.si d͡zok.ko.ˈla.to\
che (tu)  avessi zoccolato \a.ˈves.si d͡zok.ko.ˈla.to\
che (lui / lei)  avesse zoccolato \a.ˈves.sa d͡zok.ko.ˈla.to\
che (noi)  avessimo zoccolato \a.ves.ˈsi.mo d͡zok.ko.ˈla.to\
che (voi)  aveste zoccolato \a.ˈves.te d͡zok.ko.ˈla.to\
che (loro)  avessero zoccolato \a.ˈves.se.ro d͡zok.ko.ˈla.to\

Impératif