Conjugaison:italien/zoccolare
zoccolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | zoccolare | \d͡zok.ko.ˈla.re\ | avere | zoccolato | \a.ˈve.re d͡zok.ko.ˈla.to\ |
| Gérondif | zoccolando | \d͡zok.ko.ˈlan.do\ | avendo | zoccolato | \a.ˈven.do d͡zok.ko.ˈla.to\ |
| Participe | zoccolante | \d͡zok.ko.ˈlan.te\ | zoccolato | \d͡zok.ko.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||