Conjugaison:italien/zippare
zippare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | zippare | \d͡zip.ˈpa.re\ | avere | zippato | \a.ˈve.re d͡zip.ˈpa.to\ |
| Gérondif | zippando | \d͡zip.ˈpan.do\ | avendo | zippato | \a.ˈven.do d͡zip.ˈpa.to\ |
| Participe | zippante | \d͡zip.ˈpan.te\ | zippato | \d͡zip.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||