Conjugaison:italien/zappettare
zappettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | zappettare | \t͡sap.pet.ˈta.re\ | avere | zappettato | \a.ˈve.re t͡sap.pet.ˈta.to\ | 
| Gérondif | zappettando | \t͡sap.pet.ˈtan.do\ | avendo | zappettato | \a.ˈven.do t͡sap.pet.ˈta.to\ | 
| Participe | zappettante | \t͡sap.pet.ˈtan.te\ | zappettato | \t͡sap.pet.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||