Conjugaison:italien/strapagare
strapagare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | strapagare | \stra.pa.ˈɡa.re\ | avere | strapagato | \a.ˈve.re stra.pa.ˈɡa.to\ |
| Gérondif | strapagando | \stra.pa.ˈɡan.do\ | avendo | strapagato | \a.ˈven.do stra.pa.ˈɡa.to\ |
| Participe | strapagante | \stra.pa.ˈɡan.te\ | strapagato | \stra.pa.ˈɡa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||