Conjugaison:italien/stappare
stappare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | stappare | \stap.ˈpa.re\ | avere | stappato | \a.ˈve.re stap.ˈpa.to\ |
| Gérondif | stappando | \stap.ˈpan.do\ | avendo | stappato | \a.ˈven.do stap.ˈpa.to\ |
| Participe | stappante | \stap.ˈpan.te\ | stappato | \stap.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||