Conjugaison:italien/specchiare
specchiare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | specchiare | \spek.ˈkja.re\ | avere | specchiato | \a.ˈve.re spek.ˈkja.to\ |
| Gérondif | specchiando | \spek.ˈkjan.do\ | avendo | specchiato | \a.ˈven.do spek.ˈkja.to\ |
| Participe | specchiante | \spek.ˈkjan.te\ | specchiato | \spek.ˈkja.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||