Conjugaison:italien/sovresporre
sovresporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | sovresporre | \so.vre.ˈspor.re\ | avere | sovresposto | \a.ˈve.re so.vre.ˈspo.sto\ |
| Gérondif | sovresponendo | \so.vre.ˈspo.ˈnen.do\ | avendo | sovresposto | \a.ˈven.do so.vre.ˈspo.sto\ |
| Participe | sovresponente | \so.vre.ˈspo.ˈnen.te\ | sovresposto | \so.vre.ˈspo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||