Conjugaison:italien/sorvolare
sorvolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | sorvolare | \sor.vo.ˈla.re\ | avere | sorvolato | \a.ˈve.re sor.vo.ˈla.to\ |
| Gérondif | sorvolando | \sor.vo.ˈlan.do\ | avendo | sorvolato | \a.ˈven.do sor.vo.ˈla.to\ |
| Participe | sorvolante | \sor.vo.ˈlan.te\ | sorvolato | \sor.vo.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||