Conjugaison:italien/scoppiare
scoppiare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | scoppiare | \skop.ˈpja.re\ | avere | scoppiato | \a.ˈve.re skop.ˈpja.to\ | 
| Gérondif | scoppiando | \skop.ˈpjan.do\ | avendo | scoppiato | \a.ˈven.do skop.ˈpja.to\ | 
| Participe | scoppiante | \skop.ˈpjan.te\ | scoppiato | \skop.ˈpja.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||