Conjugaison:italien/scopare
scopare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | scopare | \sko.ˈpa.re\ | avere | scopato | \a.ˈve.re sko.ˈpa.to\ |
| Gérondif | scopando | \sko.ˈpan.do\ | avendo | scopato | \a.ˈven.do sko.ˈpa.to\ |
| Participe | scopante | \sko.ˈpan.te\ | scopato | \sko.ˈpa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||