Conjugaison:italien/privilegiare
privilegiare, verbe irrégulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | privilegiare | \pri.vi.le.ˈdʒa.re\ | essere | privilegiato | \ˈɛs.se.re pri.vi.le.ˈdʒa.to\ |
| Gérondif | privilegiando | \pri.vi.le.ˈdʒan.do\ | essendo | privilegiato | \ɛs.ˈsen.do pri.vi.le.ˈdʒa.to\ |
| Participe | privilegiante | \pri.vi.le.ˈdʒan.te\ | privilegiato | \pri.vi.le.ˈdʒa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||