Conjugaison:italien/precettare
precettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | precettare | \pre.t͡ʃet.ˈta.re\ | avere | precettato | \a.ˈve.re pre.t͡ʃet.ˈta.to\ |
| Gérondif | precettando | \pre.t͡ʃet.ˈtan.do\ | avendo | precettato | \a.ˈven.do pre.t͡ʃet.ˈta.to\ |
| Participe | precettante | \pre.t͡ʃet.ˈtan.te\ | precettato | \pre.t͡ʃet.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||