Conjugaison:italien/oracolare
oracolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | oracolare | \o.ra.ko.ˈla.re\ | avere | oracolato | \a.ˈve.re o.ra.ko.ˈla.to\ | 
| Gérondif | oracolando | \o.ra.ko.ˈlan.do\ | avendo | oracolato | \a.ˈven.do o.ra.ko.ˈla.to\ | 
| Participe | oracolante | \o.ra.ko.ˈlan.te\ | oracolato | \o.ra.ko.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||