Conjugaison:italien/officiare
officiare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | officiare | \of.fi.ˈt͡ʃa.re\ | avere | officiato | \a.ˈve.re of.fi.ˈt͡ʃa.to\ |
| Gérondif | officiando | \of.fi.ˈt͡ʃan.do\ | avendo | officiato | \a.ˈven.do of.fi.ˈt͡ʃa.to\ |
| Participe | officiante | \of.fi.ˈt͡ʃan.te\ | officiato | \of.fi.ˈt͡ʃa.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||