Conjugaison:italien/negoziare
negoziare, verbe irrégulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | negoziare | \ne.ɡot.ˈtsja.re\ | avere | negoziato | \a.ˈve.re ne.ɡot.ˈtsja.to\ |
| Gérondif | negoziando | \ne.ɡot.ˈtsjan.do\ | avendo | negoziato | \a.ˈven.do ne.ɡot.ˈtsja.to\ |
| Participe | negoziante | \ne.ɡot.ˈtsjan.te\ | negoziato | \ne.ɡot.ˈtsja.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||