Conjugaison:italien/miracolare
miracolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | miracolare | \mi.ra.ko.ˈla.re\ | avere | miracolato | \a.ˈve.re mi.ra.ko.ˈla.to\ |
| Gérondif | miracolando | \mi.ra.ko.ˈlan.do\ | avendo | miracolato | \a.ˈven.do mi.ra.ko.ˈla.to\ |
| Participe | miracolante | \mi.ra.ko.ˈlan.te\ | miracolato | \mi.ra.ko.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||