Conjugaison:italien/lovvare
lovvare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | lovvare | \lov.ˈva.re\ | avere | lovvato | \a.ˈve.re lov.ˈva.to\ |
| Gérondif | lovvando | \lov.ˈvan.do\ | avendo | lovvato | \a.ˈven.do lov.ˈva.to\ |
| Participe | lovvante | \lov.ˈvan.te\ | lovvato | \lov.ˈva.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||