Conjugaison:italien/fischiettare
fischiettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | fischiettare | \fi.skjet.ˈta.re\ | avere | fischiettato | \a.ˈve.re fi.skjet.ˈta.to\ |
| Gérondif | fischiettando | \fi.skjet.ˈtan.do\ | avendo | fischiettato | \a.ˈven.do fi.skjet.ˈta.to\ |
| Participe | fischiettante | \fi.skjet.ˈtan.te\ | fischiettato | \fi.skjet.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||