Conjugaison:italien/compattare
compattare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | compattare | \kom.pat.ˈta.re\ | avere | compattato | \a.ˈve.re kom.pat.ˈta.to\ |
| Gérondif | compattando | \kom.pat.ˈtan.do\ | avendo | compattato | \a.ˈven.do kom.pat.ˈta.to\ |
| Participe | compattante | \kom.pat.ˈtan.te\ | compattato | \kom.pat.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||