Conjugaison:italien/coccolare
coccolare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | coccolare | \kok.ko.ˈla.re\ | avere | coccolato | \a.ˈve.re kok.ko.ˈla.to\ | 
| Gérondif | coccolando | \kok.ko.ˈlan.do\ | avendo | coccolato | \a.ˈven.do kok.ko.ˈla.to\ | 
| Participe | coccolante | \kok.ko.ˈlan.te\ | coccolato | \kok.ko.ˈla.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
  | 
  | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||