Conjugaison:italien/borbottare
borbottare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | borbottare | \bor.bot.ˈta.re\ | avere | borbottato | \a.ˈve.re bor.bot.ˈta.to\ |
| Gérondif | borbottando | \bor.bot.ˈtan.do\ | avendo | borbottato | \a.ˈven.do bor.bot.ˈta.to\ |
| Participe | borbottante | \bor.bot.ˈtan.te\ | borbottato | \bor.bot.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||