Conjugaison:italien/bacchettare
bacchettare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | bacchettare | \bak.ket.ˈta.re\ | avere | bacchettato | \a.ˈve.re bak.ket.ˈta.to\ |
| Gérondif | bacchettando | \bak.ket.ˈtan.do\ | avendo | bacchettato | \a.ˈven.do bak.ket.ˈta.to\ |
| Participe | bacchettante | \bak.ket.ˈtan.te\ | bacchettato | \bak.ket.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||