Conjugaison:italien/approdare
approdare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | approdare | \ap.pro.ˈda.re\ | avere | approdato | \a.ˈve.re ap.pro.ˈda.to\ |
| Gérondif | approdando | \ap.pro.ˈdan.do\ | avendo | approdato | \a.ˈven.do ap.pro.ˈda.to\ |
| Participe | approdante | \ap.pro.ˈdan.te\ | approdato | \ap.pro.ˈda.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||