Conjugaison:italien/apporre
apporre, verbe irrégulier du deuxième groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere .
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | apporre | \ap.ˈpor.re\ | avere | apposto | \a.ˈve.re ap.ˈpo.sto\ |
| Gérondif | apponendo | \ap.po.ˈnen.do\ | avendo | apposto | \a.ˈven.do ap.ˈpo.sto\ |
| Participe | apponente | \ap.po.ˈnen.te\ | apposto | \ap.ˈpo.sto\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||