Conjugaison:italien/appontare
appontare, verbe régulier du premier groupe conjugué avec l’auxiliaire essere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | appontare | \ap.pon.ˈta.re\ | essere | appontato | \ˈɛs.se.re ap.pon.ˈta.to\ |
| Gérondif | appontando | \ap.pon.ˈtan.do\ | essendo | appontato | \ɛs.ˈsen.do ap.pon.ˈta.to\ |
| Participe | appontante | \ap.pon.ˈtan.te\ | appontato | \ap.pon.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||