Conjugaison:italien/appartare
appartare, verbe régulier du premier groupe, conjugué avec l’auxiliaire avere.
Modes impersonnels
| Mode | Présent | Passé | |||
|---|---|---|---|---|---|
| Infinitif | appartare | \ap.par.ˈta.re\ | avere | appartato | \a.ˈve.re ap.par.ˈta.to\ |
| Gérondif | appartando | \ap.par.ˈtan.do\ | avendo | appartato | \a.ˈven.do ap.par.ˈta.to\ |
| Participe | appartante | \ap.par.ˈtan.te\ | appartato | \ap.par.ˈta.to\ | |
Indicatif
Conditionnel
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Subjonctif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Impératif
|
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||