ψάρ
Grec ancien
Étymologie
- De l’indo-européen commun *sper(w)-.
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel | Duel | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Nominatif | ὁ | ψάρ | οἱ | ψάρες | τὼ | ψάρε |
| Vocatif | ψάρ | ψάρες | ψάρε | |||
| Accusatif | τὸν | ψάρα | τοὺς | ψάρας | τὼ | ψάρε |
| Génitif | τοῦ | ψαρός | τῶν | ψαρῶν | τοῖν | ψαροῖν |
| Datif | τῷ | ψαρί | τοῖς | ψάρσι(ν) | τοῖν | ψαροῖν |
ψάρ, psár *\ˈpʰsar\ masculin
Variantes
- ψήρ (Ionien)