νύμφα
Grec ancien
Nom commun
| Cas | Singulier | Pluriel | Duel | |||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Nominatif | ἡ | νύμφα | αἱ | νῦμφαι | τὼ | νύμφα |
| Vocatif | νύμφα | νῦμφαι | νύμφα | |||
| Accusatif | τὴν | νύμφαν | τὰς | νύμφας | τὼ | νύμφα |
| Génitif | τῆς | νύμφας | τῶν | νυμφῶν | τοῖν | νύμφαιν |
| Datif | τῇ | νύμφᾳ | ταῖς | νύμφαις | τοῖν | νύμφαιν |
νύμφα, nýmpha féminin (Ancienne écriture : νύμϕα)
- (Mythologie grecque) Forme dorienne de νύμφη.
Prononciation
- *\ným.pʰaː\ (Attique (Ve siècle av. J.-C.))
- *\ˈnym.pʰa\ (Koinè, Égypte (Ier siècle))
- *\ˈnym.ɸa\ (Koinè (IVe siècle))
- *\ˈnym.fa\ (Byzance (Xe siècle))
- *\ˈnim.fa\ (Constantinople (XVe siècle))