ελληνικός
Voir aussi
:
ἑλληνικός
Grec
Étymologie
Du
grec ancien
ἑλληνικός
,
hellênikós
.
Adjectif
cas
singulier
masculin
féminin
neutre
nominatif
ελληνικ
ός
ελληνικ
ή
ελληνικ
ό
génitif
ελληνικ
ού
ελληνικ
ής
ελληνικ
ού
accusatif
ελληνικ
ό
ελληνικ
ή
ελληνικ
ό
vocatif
ελληνικ
έ
ελληνικ
ή
ελληνικ
ό
cas
pluriel
masculin
féminin
neutre
nominatif
ελληνικ
οί
ελληνικ
ές
ελληνικ
ά
génitif
ελληνικ
ών
ελληνικ
ών
ελληνικ
ών
accusatif
ελληνικ
ούς
ελληνικ
ές
ελληνικ
ά
vocatif
ελληνικ
οί
ελληνικ
ές
ελληνικ
ά
ελληνικός
(ellinikós)
\ɛ.li.ni.ˈkɔs\
Grec
.
Exemple d’utilisation manquant.
(
Ajouter
)
Dérivés
νεοελληνικός
Références
Λεξικό της κοινής νεοελληνικής, Fondation Manolis Triantafyllidis, 1998 (
ελληνικός
)